Príhody v divočine alebo reality show v jednej nemocnic

Autor: Gita Gáborová | 23.5.2012 o 20:00 | (upravené 23.5.2012 o 20:06) Karma článku: 25,96 | Prečítané:  5237x

  Mám priateľov.  Dlhoročných a dobrých. Priatelia majú dcéru. Jedinú, takmer dvadsaťpäťročnú. Toto je jej malá skúsenosť so slovenským zdravotníctvom. Musela ju absolvovať, lebo jej objavili endometriotickú cystu, ktorú bolo treba operačne odstrániť.  

 

Operácia  plánovaná na piatok. Sprostá cysta to nevedela a praskla v utorok dopoludnia. Decko - tak ju budem volať aj o dvadsať rokov, však mi rástla pred očami - dostalo ukrutné bolesti, nevládalo stáť na vlastných. Vydesená mamka volala záchranku. Nechcem povedať sprostá mamka, ale asi bola, keď nevedela, že záchranka chodí len od šiestej večera do šiestej rána, no nie?  Nevedeli ste? Ani ja. Ale tak jej to povedali na záchranke, takže si to dobre zapamätajte a pozerajte na hodiny, keď budete potrebovať záchranku. Nezostávalo im teda iné, len naložiť dcéru do auta poležiačky na zadné sedadlo, pričom mamka robila nemožné, aby eliminovala otrasy, ktoré decku spôsobovali ešte väčšie bolesti. Cieľ - nemocnica, v ktorej sa mala uskutočniť plánovaná operácia . Zastavili na mieste najbližšie k urgentnému príjmu. Milá sestrička ich s vľúdnosťou motorovej píly vyháňala, vraj tam nemôžu stáť. Aby im pozháňala nejaký ten vozík pre pacienta, tak, ako to občas vidíme vo filme, no nie, čo by ste nechceli!  Nie sme vo filme a ak, tak v takom dobrom, hororovom. Takže spoza volantu sa vysúkal šofér a bežal hľadať vozík. Príchod na urgentný príjem - to je to Emergency, ktoré obdivujeme v amerických filmoch a kde desať- a viacčlenný kolektív kmitá ako jeden muž.  Tu - tempo horúcej Kuby - ale žiadna dynamická salsa, ale maňana alebo hakuna matata.  „Čo? Aké rodné číslo? A kde má papiere s predoperačným vyšetrením?"  Vystresovaná mamka a decko pomaly mimo vedomia od bolesti.  Konečne za dverami, v ktorých - ako dúfa - dokážu pomôcť.  Čakajú na informáciu, čo sa bude diať. Medzitým dorazil už aj nervózny otec. Po dvoch hodinách čakania sa dožadoval informácie, čo je s jeho dcérou. Pán doktor sa uráčil vyjsť a poučiť otca, že vôbec mu nemusia dávať žiadne informácie, lebo dieťa je už plnoleté.  A už ju aj operovali - alebo operujú, už presne neviem. Kamarát má dobrú slovnú zásobu, živí sa novinárčinou, ale tu stratil reč. A skoro stratil aj vedomie, keď na druhý deň išiel zisťovať, ako sa vedie jeho dcére a dozvedel sa, že išla k niekomu na návštevu. Samozrejme, bol to bluf, sestrička ani nevedela, koho má na oddelení!!  Potiaľto informácie od rodičov. A teraz rozprávanie dcéry o tom, čo bolo za dverami:

„hej, mladá, a ty čo si ráno sexovala alebo tancovala, keď ti to prasklo?"

„chceš niečo od bolesti?" - ešteže sa spýtali!

„môžeš sa sama obliecť ?" - myslel sa tým ten háv, do ktorého človeka navlečú pred operáciou.

Dva dni po operácii: „choď sa osprchovať "- sama!

„Uprac si izbu, bude veľká vizita."

„Zalez, ide vizita."

„Máš mínus dvadsať bodov " - toto som doteraz nepochopila, dievča totiž omylom stlačilo tlačítko na privolanie pomoci. Kde jej zúčtuje ten mínus, no.....ak to bol vtip, tak dosť chabý, ak sa prednesie hlasom škrípajúcich dverí.

Návštevy nepovolené, lebo sú tam bábätká, aby sa niečím nenakazili.  S tými istými bábätkami posedávajú čerstvé mamičky pri výťahu, kde sa premieľajú návštevy.

Na chodbe leží žena, dvojnásobná matka, po kyretáži. Tričko sotva zahaľujúce hornú časť tela, medzi nohami vrazená zakrvácaná vložka. Okolo nej manifestujú okoloidúci, personál, pacientky. Ešteže tie návštevy tam  nie sú povolené, mali by horor v priamom prenose. Ako sa cíti pacientka v tomto výklade, to zjavne nikoho nezaujíma.

Polovicu toho, čo mi porozprávali, som zabudla. Prežívala som  stres, lebo som si predstavovala, že by tam bola moja dcéra. A môžem sa priznať, že všetky moje myšlienky sa upínali  k samopalu. A teraz poučenie z tohto vývoja:

Odporúčala som kamarátovi obrátiť sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, aby dal  relevantnú informáciu o časovej pôsobnosti záchrannej služby.

Odporúčam rodičom sprevádzajúcim svoje plnoleté deti do nemocnice, aby tam išli s notársky overeným splnomocnením, že majú právo na informácie o stave svojho dieťaťa.

Odporúčam personálu v nemocnici, ktorý nechce rodičom poskytnúť informácie o zdravotnom stave plnoletého pacienta , aby tomu plnoletému pacientovi netykali všetci vrátane upratovacej služby.

Odporúčať zdravotníckemu a lekárskemu personálu, aby mal trochu úcty voči pacientom, je v tejto republike zbytočné. Preto odporúčam ministerke zdravotníctva, keď najbližšie bude postavená zoči voči požiadavkam lekárov a sestier na zvýšenie platov, nech tak robí selektívne. Nech sa aj verejnosť vyjadrí ku kvalite a dostupnosti zdravotnej starostlivosti, ktorou nás tu ohlupujú všetky vlády bez ohľadu na farbu, len nikto nevie, čo to vlastne má byť. Lebo takto, ako som to opísala, vyzerá situácia na gynekologickom oddelení na Kramároch.

Povedala som si, že neadresná kritika nič nezmení......

Zdá sa vám takáto skúsenosť zanedbateľná? Môžem pridať tohtotýždňový prípad onkologickej pacientky, jednoduchej ženičky, ktorá po ožarovaní na rádiológii išla ohľaduplne vyhodiť vrecko, do ktorého sa vyzvracala, do záchoda. A hnusnú reakciu sestry, ktorá na ňu navrieskala......

Kam sa vytratil človek z nášho zdravotníctva?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?